Zem
Zem je tretia planéta v smere od Slnka, v priemere je od neho vzdialená 149,6 milióna kilometrov. Dňa 3. januára, keď je na svojej obežnej dráhe v najbližšom bode k Slnku (nazýva sa perihélium), je od neho vzdialená 147 097 800 kilometrov. Dňa 4. júla, keď je v najvzdialenejšom bode (volá sa afélium), jej vzdialenosť od Slnka dosahuje 152 098 200 kilometrov. Zem je piata najväčšia planéta slnečnej sústavy, má priemer 12 756 kilometrov a jej obvod na rovníku dosahuje 40 024 kilometrov. Spolu s Merkúrom, Venušou a Marsom patrí Zem medzi tzv. terestriálne planéty. Pozostáva zväčša z hornín, jej jadro tvorí železo a nikel. Nijaká iná planéta slnečnej sústavy nemá na povrchu vodu, vďaka ktorej sa Zem unikátne hodí na život. Voda pokrýva vyše 70% zemského povrchu. Zemská atmosféra pozostáva hlavne z neškodného dusíka a životodarného kyslíka, je hlboká vyše 700 kilometrov. Kyslík vytvorili a udržiavali hlavne rastliny počas miliárd rokov. Zem vznikla pred 4,65 miliardy rokov z oblakov vesmírneho prachu krúžiacich okolo mladého Slnka.Vzhľadom na vysokú teplotu bola spočiatku roztavená. Jej povrch chladol iba Pomaly a vznikala na ňom pevná kôra. Zemská obežná dráha okolo Slnka je dlhá 939 886 400 kilometrov a jeden obeh trvá 365,242 dňa. Zem je naklonená pod uhlom 23,5°. Aj tak však krúži okolo Slnka v rovine nazývanej rovina ekliptiky. Zem je vytvorená z toho istého základného materiálu ako meteority a ostatné terestriálne planéty - zyäčša zo železa (35%), kyslíka (28%), horčíka (17%), kremíka (13%) a niklu (2,7%).